Paldiny

Darkened Room (2002) 

Posledný krátky film podľa knihy Temné stránky Davida Lyncha, nutne ale dodať, že ten najmenej zaujímavý. Veď okrem hysterickej ženskej, akú sledujeme v statickom zábere, neponúkne zhola nič. Navyše tu režisér vzal prvýkrát do ruky digitálnu kameru a na kvalite sa to nepríjemne podpísalo. Aj preto, že ju už viac neodložil, zostanem s pridávaním ďalších prírastkov opatrný. Inak povedané, počkám si, dokým režisér nevydá The Short Films of David Lynch II., kde dúfam oddelí svoje počiny od plevelu s pochybnou kvalitou, aké sa v dostupných filmografiách vydávajú za jeho. Teda slepo v to dúfam.

Rabbits (2002)

Ďalší z nesledovateľných počinov slávneho režiséra. Asi všetci zhruba tušíme o čo Davidovi šlo. V jeden pekný večer prepínal na káblovke stanice a narazil na sitkom, ten plochý a umelý program, z akého zostal v nemom úžase. Vlastne až v takom, že sa mu v hlave zrodila myšlienka prispieť vlastným. A tak tu máme rodinku králikov. Prečo práve králiky? Pretože sú také nevinné, bez vkusu a ľahko manipulovateľné, niečo ako divák pred obrazovkou, akému stačí plochá zábavka a aký potrebuje našepkávača, kedy, na čom a ako dlho sa má smiať. Zároveň tým paralelne možno odkazuje na postavy v seriáli, tie tváre bez osobnosti, mimiky, bez duše. Umelý smiech je jasný, rozozvuční sa prvoplánovo a aj pri nič nehovoriacich dialógoch, postava otca králika odchádza a za búrlivého potlesku sa vracia na scénu. Ďalej tu máme statickú kameru s jediným prestrihom na zvoniaci telefón, jedinú miestnosť a samozrejme šťastný koniec, kde sa všetci rodinne usadia na pohovku. Len tie hororové prechody a spievanky ma obišli, ale to by zas nebol Lynch. Keď to tak zhodnotím, nevyzerá to na zlý nápad natočiť si takúto satiru, lenže má to háčik. Háčik akého sa dokázali vyvarovať sitkomy, ale akého sa nedokázal vyvarovať tento počin a tým je dĺžka. 40 minút je na tých 4-5 opakujúcich sa dialógových replík a nehybného nič! prakticky nestráviteľných. Možno tým chcel Lynch vyjadriť ako dlho pre neho pocitovo trvalo stretnutie s takýmto programom, no mne je to výsostne jedno, zvlášť, keď od nudy kontrolujem športové správy či mailovú schránku. 

Premonition Following an Evil Deed (1995)

Malé bezvýznamné plus za nahú ženskú v obrej skúmavke, inak nula bodov, Lynch len machruje s osemdesiatročným filmovým pásom, na aký nalepil 5 nezaujímavých, na seba nenadväzujúcich záberov.

The Cowboy and the Frenchman (1988)

Takto to dopadne, keď sa komédie chopí niekto bez štipky zmyslu pre humor. Vznikne nevtipná, nudná, nesledovateľná satira, aká navyše ubíja odpornými muzikálovými číslami. Plán bol ale iný, mali sme sa zasmiať nad tým, ako Amíci ohŕňajú nosom nad francúzskymi zvykmi, pohŕdajú domorodými apačmi a kochajú sa na šumných devách. Nevydalo.

The Amputee (1974)

2x po sebe idúca scéna so ženou s amputovanými nohami píšucou dopis, o ktorú sa stará nie zrovna najšikovnejší ošetrovateľ. Očividný zámer o znechutenie sa podaril, ale mám len pre to dávať plusové body?

The Grandmother (1970)

Po Abecede druhý vydarený zástupca krátkeho filmu podivína Lyncha. Prekvapivo dobre tu pasuje a dopĺňa sa animácia s hranými pasážami. Vynikajú najmä potlačené farby prevažne interiéru, aké si vystačia s obrysmi niečoho, čo nie je dôležité. Svoje pridávajú zvýraznené detaily čistoty posteľnej bielizne, špiny po nočných nehodách či až nezdravé tváre mlčiacich ľudí. Nedarí sa to všetkým Lynchovým filmom, no keď do sveta ťažkého magorizmu vstúpi, alebo z neho vystúpi niečo živé, tak cítite kontakt s ním a vtedy tohto chlapíka môžem. Tu je konkrétne tým "živým" malý chlapec, čo nenachádza lásku u rodičov, preto si vypestuje priateľa- babičku. Samotný proces premeny akéhosi zrubu do živej hmoty je dosť intenzívny a to po zvukovej stránke, tak obrazovo, kde sledujeme celkom detailne sršiaci gejzír zrejme plodovej vody. Pocitovo je to viac-menej jasné, prevláda depresia, úzkosť, no prítomná je aj neha, ale tá nevydrží dlho. Do deja sa vkráda epilepsia, aká vyvrcholí dakde v čiernobielych záhradách s pomníkmi v pozadí. Či niekto zomrel, alebo otázne je či vôbec žil, si už každý musí vyložiť sám. Režisér už v ranných rokoch tvorby neprekvital jednoznačnou interpretáciou.

The Alphabet (1968)

Za nápad stvárniť abecedu ako vražedný nástroj palec nahor. Po odvážnej animačnej stránke, do ktorého vstupujú skutočné zábery ťažko niečo vytknúť, konečne v tom vidím snahu čosi divákovi odkázať. Psychadelický podmaz výborne dotvára ponurú náladu.

Six Men Getting Sick (1967)

Veľmi dlhé 4 minúty. Monotónne sa dookola točiace obrázky šiestich zvracajúcich hláv ani hučiaca siréna vo mne neprebudili úzkosť, znechutenie ani depresiu a to som mal v sebe výdatný segedínsky pochod.